Útek z oslavy

V žiare sviečok, v tanci vín,

hostia spievajú, smiech sa vznáša, žiadny splín.

V rohu sály dva pohľady splynú,

túžba ako oheň, vášeň vzplanie silou veľkou.

Ruky sa tajne v tieni dotknú,

srdce im búši, chcú byť len sami so sebou.

Táto oslava je len prázdna hra,

oni chcú preč, kam túžba ich zavolá.

Šepkajú ticho, slová sú ako hriech,

„Poďme, tvojou byť chcela by som.“

Dvere sa ticho za chrbtom zavrú,

noc ich víta a hviezdy ich zovrú.

 

Kroky sa strácajú, kam len oni vedia,

kde každý bozk túžbu násobí.

Ďaleko od hlučných slávnostných tónov,

nájdu svoj raj v tajomstve stromov.

 

Oslava žije, však pre nich stráca význam,

láska ich vedie tam, kam až vám nepriznám.

Dvaja milenci, noc, a mesačný svit,

utiekli, aby mohli spolu žiť.