Pornokracia alebo dejiny písala vášeň. Ako sa využívali ženské zbrane v dejinách!

Obdobie v dejinách pápežstva známe ako „pornokracia“ (alebo tiež „vláda konkubín“) je jednou z najkontroverznejších a najmenej morálnych kapitol v histórii rímskokatolíckej cirkvi. Tento termín, odvodený z gréckeho výrazu „porne“ (prostitúcia) a „kratos“ (moc), označuje okrem iného obdobie zhruba od roku 904 do roku 964, kedy politiku pápežov značne ovplyvňovali mocenské intrigy a záujmy významných rímskych aristokratických rodín, predovšetkým rodu Theofylakta , a predovšetkým ženy tohto rodu – Theodora a jej dcéra Marozia.

Toto obdobie je späté s úpadkom morálnych štandardov pápežského úradu a s politickými machináciami, ktoré výrazne oslabili autoritu pápeža. Napriek tomu, že ide o temnú stránku histórie cirkvi, poskytuje fascinujúci pohľad na stret náboženskej moci a svetských ambícií.

Pozadie pornokracie: Mocenské vákuum v Taliansku

Európa na prelome 9. a 10. storočia bola zmietaná politickou nestabilitou. Rozpad karolínskej ríše spôsobil mocenské vákuum, ktoré viedlo k vzostupu miestnych šľachtických rodov. Rím nebol výnimkou. Po smrti cisára Ľudovíta II. (875) bola autorita pápežstva oslabená, pretože pápeži už nemali silného cisára, ktorý by ich chránil.

V tejto situácii sa presadil rod Theofylaktov, významnej rímskej aristokracie, ktorý vďaka svojmu bohatstvu a strategickému manévrovaniu ovládol kľúčové posty v Ríme. Theofylakt, ktorý bol rímskym konzulom a vojvodom, a jeho manželka Theodora boli kľúčovými postavami, ktoré zatieňovali pápežský úrad.

Skrytá vládkyňa Ríma

Theodora, manželka Theofylakta, sa v tomto období stala jednou z najmocnejších žien v Ríme. Podľa niektorých historických záznamov bola Theodora nielen vysoko inteligentná a ambiciózna, ale aj preslávená svojimi nemanželskými aférami a schopnosťou manipulovať politické prostredie. Ako asi...

Spolu s Theofylaktom ovládala pápežský stolec prostredníctvom starostlivo vybraných kandidátov, ktorých presadzovala na pápežský trón.

Najvýznamnejším z nich bol Ján X., ktorý sa stal pápežom v roku 914. Ján X. bol nielen podporovaný Theodorou, ale podľa niektorých prameňov bol dokonca jej milencom. Theodora tak de facto rozhodovala o politike pápeža, čím sa pápežský úrad stal bábkou v rukách mocnej šľachty.

Dedička matkinej moci

Theodorina dcéra Marozia pokračovala v tradícii mocenskej manipulácie. Bola ešte ambicióznejšia ako jej matka a jej vplyv na pápežstvo sa stal kľúčovým prvkom pornokracie. Marozia bola známa svojimi politickými sobášmi a nemanželskými vzťahmi, čo jej umožnilo udržať kontrolu nad pápežským stolom aj po smrti jej matky.

Marózia bola milenkou pápeža Sergia III. (904–911), čo viedlo k veľkému škandálu. Jej vzťah so Sergiom údajne viedol k narodeniu syna, ktorý neskôr zasadol na pápežský stolec ako Ján XI. (931 – 935). Marozia sa neskôr vydala za grófa Albrechta z Toskánska, čo jej poskytlo ďalšiu vojenskú podporu a upevnilo jej politickú moc.

V roku 932 sa Marozia pokúsila ešte viac upevniť svoj vplyv tým, že sa pokúsila vydať za svojho ďalšieho manžela, Hugha z Provansa, ktorý bol talianskym kráľom. Tento krok sa však ukázal byť osudným, pretože jej vlastný syn Alberich II., z predchádzajúceho manželstva, viedol povstanie proti svojej matke a uväznil ju.

Vtedajšia skazenosť pápežského úradu

Pornokracia bola obdobím, keď pápežský úrad stratil svoju duchovnú autoritu a stal sa nástrojom svetských záujmov.
 

Čo si z toho ako ženy môžeme odniesť?
 

Theodora a Marozia dokázali využiť svoju inteligenciu, diplomatické schopnosti a feminnú energiu na ovplyvnenie politických rozhodnutí v čase, keď ženy mali len málo formálnych možností zasahovať do riadenia spoločnosti.

Ich príbeh nám ukazuje, že ženský vplyv v dejinách nie je zanedbateľný, či už sa odohrával v zákulisí, alebo priamo na verejnej scéne. Schopnosť týchto žien využiť charizmu, inteligenciu a strategické myslenie na dosiahnutie svojich cieľov z nich robí postavy, ktoré si zaslúžia pozornosť.

Hoci boli často démonizované za svoju moc a spôsob, akým ju získali, ich príbeh odráža všeobecnú pravdu: ženy môžu hrať kľúčovú úlohu v utváraní histórie, najmä ak dokážu skĺbiť svoje prirodzené kvality s dôvtipom a odvahou. Theodora a Marozia sú dôkazom toho, že aj v čase, keď bol svet úplne ovládaný mužmi, mohli ženy zaujať miesto na vrchole a určovať smer dejín.

Ich príbehy nás nabádajú na zamyslenie nad tým, akým spôsobom dnes chápeme a oceňujeme silu a schopnosti žien, a ako mocenské štruktúry, či už v minulosti alebo súčasnosti, formuje ženská energia v kombinácii s inteligenciou a odhodlaním.

Ženy, nemusíte sa snažiť byť maskulínne a samostatné, aby ste sa stali silnými! Majte sa rady a rozmaznávajte sa, budujte svoju ženskú energiu!