Kráľovská tajná komnata

Kráľovská tajná komnata

Na hrade veľkom, vo veži vysokej,
má kráľ s kráľovnou svoj vchod, všetko starostlivo skryté.
Pod kobercami zdobenými zlatými niťami,
čaká komnata za tajnými dverami.

Noc padne na kráľovstvo, svetlá sa zhasínajú,
služobníctvo spí, však kráľ s kráľovnou ešte nezaspávajú.
Kráľ s úsmevom šepká: „Moja drahá, poď bližšie,
do našej komnaty, kde nesvieti mesiac príliš.”

Stoly sa plnia vínom a údeným
hudba sa rozoznie, steny vibrujú vzrušením.
Kráľovná v šatách tancuje ako sen,
kráľ ju sleduje, opäť úplne pobláznený.

„Len my dvaja a pritom v dave, toto je náš tajný hriech,
noc je dlhá a ja chcem opäť uvidieť tvoj smiech.“
Smiech sa rozlieha múrmi z kamenia,
a tiene tancujú, akoby vedeli o tajomstve snívania.

Žiadna rada, žiadny trón,
len láska a vášeň, do ríše pokoja toto je náš čln.
Kráľovstvo spí, ale oni žijú,
v komnate tajnej, kde sny sa plnia.

Až svitanie príde, ráno je chladné,
v spálni zas zaľahnú – akoby nič, zdá sa to ľahké.
Kráľ s kráľovnou, dokonalý pár,
čo v noci v tajnosti rozsvecujú vášne žiaru.