Ženy v Afganistane stratili právo hovoriť: Prečo je dôležité podporovať feminizmus obzvlášť v tejto dobe

Nedávne obmedzenia v Afganistane tvrdo zasiahli ženy a dievčatá. Okrem zákazu vzdelávania a drastického obmedzenia verejného života stratili aj právo vyjadrovať svoje názory na verejnosti. Áno, tieto ženy sú dnes v situácii, keď im nie je dovolené sa slobodne ozvať, vysloviť svoje myšlienky alebo zdieľať svoje príbehy. Ich hlasy sú systematicky umlčované. A tento stav je jednou z najväčších humanitárnych kríz súčasnosti.

Právo hovoriť – pre nás na Západe to môže znieť ako samozrejmosť. Možnosť povedať svoj názor, zapojiť sa do rozhovoru alebo prejaviť nesúhlas. Ale pre ženy v Afganistane toto právo mizne. Táto „strata hlasu“ znamená, že im nie je dovolené sa zúčastňovať verejných debát, vystupovať v médiách alebo hovoriť na verejných zhromaždeniach. To, čo by predtým mohli povedať bez strachu alebo postihu, im teraz prináša tvrdé tresty. Na verejných miestach či na akciách, kde by mohli byť vypočuté muži, sa ženy nesmú vyjadrovať. Ich životy sú v tichu – a to nielen ich hlasy, ale aj ich myšlienky, nápady a sny.

Následky umlčania: Keď spoločnosť príde o hlasy žien

Afganistan dnes zažíva krízu, ktorá nemá len vplyv na ženy samotné, ale na celú spoločnosť. Keď je niekomu odmietnutý hlas, trpí tým jeho právo na ľudskú dôstojnosť. A keď je umlčaná polovica populácie, ktorá má čo povedať, je to obrovská strata pre celú komunitu. Ženy totiž prinášajú odlišné uhly pohľadu, riešia problémy inak a často dávajú do centra pozornosti hodnoty, ako je starostlivosť, ochrana rodiny a vzdelanie. Umlčanie ich hlasov znamená ochudobnenie verejného priestoru a stratu rôznorodosti názorov.

Strata hlasu navyše vedie k prehĺbeniu ekonomickej a sociálnej závislosti žien na mužoch. Sú dnes úplne odkázané na rozhodnutie svojich mužských príbuzných, nemajú priestor zdieľať svoje nápady, skúsenosti ani požiadavky. Ženy v Afganistane nielen, že nemôžu hovoriť na verejnosti, ale aj ich snaha o vzdelanie a prácu bola z veľkej časti potlačená. Keď nie je počuť polovica populácie, celá krajina stagnuje.

Vzdelanie je ženám v Afganistane tiež odoprené

Vzdelanie je kľúč k lepšej budúcnosti a nezávislosti Napriek tomu je dnes v Afganistane dievčatám chodiť do škôl od šiestej triedy vyššie. milióny mladých afganských dievčat, ktoré chceli študovať, sa tým rozplynuli ich sny.

Prečo je to také dôležité? Dievčatá, ktoré nemôžu študovať, nemajú šancu získať dobré zamestnanie, nemôžu si vybudovať finančnú nezávislosť ani pomáhať svojej komunite. vzdelanie pre všetkých ako základné právo – pretože vzdelané dievčatá majú silu meniť svet k lepšiemu.

Právo na bezpečnosť a ochranu pred násilím

Situácia žien v Afganistane je dnes kritická. Taliban zaviedol nové zákony, ktoré posilnili kontrolu nad ich životmi. Dievčatá a ženy sú nielen obmedzené v pohybe, ale často čelia násiliu, domácemu zneužívaniu a sú úplne závislé na mužoch. Bez prístupu k vzdelaniu a možnosti zarábať si sú ženy vystavené nielen ekonomickej, ale aj fyzickej závislosti, čo z nich často robí obete násilia.

Feminizmus pritom bojuje za právo každej ženy na bezpečie a dôstojnosť. Podpora feminizmu znamená, že sme pripravení stáť proti násiliu páchanému na ženách a nesúhlasiť s tým, aby boli ženy v akejkoľvek krajine vystavené riziku len kvôli svojmu pohlaviu. Bezpečnosť žien sa tu stala vzácnosťou a feminizmus je globálnym hlasom, ktorý sa za ne stavia, či už priamo prostredníctvom kampaní a humanitárnej pomoci alebo šírením povedomia.

Právo rozhodovať o svojom živote a slobodne sa pohybovať

Predstavte si, že by ste museli požiadať o povolenie opustiť svoj domov alebo sa vydať na dlhšiu cestu. Tak vyzerá realita života mnohých žien v Afganistane, kde im často nie je umožnené voľne cestovať bez sprievodu mužského príbuzného. V tomto prostredí nemôžu ženy pracovať ani sa zapojiť do verejného života – ich svet je obmedzený na domáce prostredie.

Predstavte si, že ráno vstanete a viete, že vás nikto nebude počúvať, bez ohľadu na to, čo poviete. Že nemôžete ísť do školy, nemôžete pracovať a nemôžete slobodne vyjadriť svoj názor. Život bez hlasu znamená život v permanentnom strachu. Strachu, že keď sa odvážite prehovoriť, budete potrestané. Tieto ženy dnes žijú v strachu z fyzického násilia, zatknutia alebo aj horších dôsledkov, pokiaľ sa pokúsia porušiť tieto tvrdé pravidlá.

Tento životný štýl ničí nielen ich sebavedomie, ale aj psychické zdravie. Bez možnosti vyjadriť svoje emócie, obavy alebo ambície, sa ženy cítia izolované a frustrované. Hlas totiž nie je len o zvuku – je to nástroj, ktorý nám umožňuje spojiť sa s ostatnými, zdieľať naše nádeje, sny a radosti. Keď je vám vzaté právo hovoriť, strácate viac než len zvuk. Strácate kúsok seba.

Ako môžeme pomôcť ženám, ktoré stratili právo hovoriť?

Aj keď sú hlasy afganských žien umlčané, svet môže byť tým, kto sa postaví za nich. Tu je pár spôsobov, ako môžeme ako jednotlivci aj globálne spoločenstvo pomôcť:

Šíriť povedomie: Hovorte o tejto situácii. Čím viac ľudí bude vedieť, tým väčší bude medzinárodný tlak na zmenu. Sociálne siete sú mocným nástrojom, vďaka ktorému môžeme zdieľať informácie a názory, a tým aj posilniť hlasy, ktoré sú umlčané.
Podpora organizácií: Organizácie, ako je Amnesty International, Human Rights Watch alebo Women for Afghan Women, pracujú na tom, aby svet nezabudol na afganské ženy. Podporte ich, či už finančne, alebo ako dobrovoľníci. Každý príspevok pomáha.
Politický tlak: Vyžadujte od svojej vlády, aby v rámci medzinárodných rokovaní presadzovala práva afganských žien. Keď štáty po celom svete začnú zdvíhať hlas za afganské ženy, môže to vytvoriť potrebný tlak na zmenu.
Posilňovať feministické hodnoty: Feminizmus bojuje za práva všetkých žien a jeho podpora znamená, že nebudeme ľahostajní voči tomu, čo sa deje za našimi hranicami. Štát za právami afganských žien znamená bojovať za to, aby boli počuť, aj keď je ich hlas v tejto chvíli potlačený.

Na záver: Keď hovoríme za nich, dávame im nádej Táto situácia žien je veľmi temná a ťažká. Strata hlasu je zásah do ľudskej dôstojnosti a práva byť vypočutý. Keď afganské ženy stratili právo hovoriť, stratili nielen svoj hlas, ale aj časť svojej identity. Ale svet sa môže postaviť za nich. Keď sa k nim pridáme, dáme im nádej, že ich situácia nie je zabudnutá, že ich tichý boj má cenu a že niekto ich hlas stále počuje.  Každý z nás môže byť ich hlasom, každý z nás môže pomôcť zdieľať ich príbehy a ukázať, že ich osud nie je len otázkou Afganistanu, ale otázkou celej našej spoločnosti. Keď budeme hovoriť za tých, ktorí nemôžu, budeme stavať svet, kde už nikto nebude musieť žiť v tichu.