Vztahy a sex-appeal: Prečo sa niektorí ľudia nevedia odpútať od minulých vzťahov?

Prečo niektorí ľudia nedokážu pustiť minulých partnerov a stále myslia na svoje ex? Predstavte si, že od rozchodu vášho priateľa uplynul už viac ako rok, no stále nemôže prestať hovoriť o svojej bývalej partnerke. Neustále sa vracia k tomu, čo mohol urobiť inak, ako ho presvedčila, že ho miluje, a nakoniec vzťah ukončila. Vy sa snažíte byť oporou a zostať prítomní, ale nikdy neprezradíte svoje vlastné bolesti, ktoré so sebou nesiete už roky.

Aj keď uplynulo už desiatky rokov, niekedy, keď ležíte v noci sami alebo sa ráno zobudíte v polospánku, vaša myseľ sa vráti do minulosti. Vybavíte si intenzitu svojich emócií, obrovskú príťažlivosť, ktorú ste cítili, a hlbokú bolesť, keď to skončilo. A tak ležíte – so zlomeným srdcom šesťnásťročného tínedžera v tele štyridsiatnika. Nemôžete si pomôcť a pýtate sa, či to nebol práve ten človek, s ktorým ste mali byť.

Prečo sa nedokážete odpútať? Prečo vás udalosti z dávnej minulosti stále ovplyvňujú a prenikajú do vašich súčasných emocionálnych skúseností? Veď ste mali aj iné lásky a rozchody, z ktorých niektoré jednoducho vyšumeli do pozadia. Na tie už takmer nikdy nepomyslíte. Čo teda robí túto situáciu odlišnou?

Odpoveď spočíva v tom, ako spracovávame svoje emócie – v našom style citovej väzby, očakávaniach ohľadom budúcnosti založených na týchto väzbách a v tom, ako sa naše emócie preplietajú s pamäťovým systémom.

Vztahy a sex-appeal: Prečo sa niektorí ľudia nevedia odpútať od minulých vzťahov?

Prečo niektorí ľudia nedokážu pustiť minulých partnerov a stále myslia na svoje ex? Predstavte si, že od rozchodu vášho priateľa uplynul už viac ako rok, no stále nemôže prestať hovoriť o svojej bývalej partnerke. Neustále sa vracia k tomu, čo mohol urobiť inak, ako ho presvedčila, že ho miluje, a nakoniec vzťah ukončila. Vy sa snažíte byť oporou a zostať prítomní, ale nikdy neprezradíte svoje vlastné bolesti, ktoré so sebou nesiete už roky.

Aj keď uplynulo už desiatky rokov, niekedy, keď ležíte v noci sami alebo sa ráno zobudíte v polospánku, vaša myseľ sa vráti do minulosti. Vybavíte si intenzitu svojich emócií, obrovskú príťažlivosť, ktorú ste cítili, a hlbokú bolesť, keď to skončilo. A tak ležíte – so zlomeným srdcom šesťnásťročného tínedžera v tele štyridsiatnika. Nemôžete si pomôcť a pýtate sa, či to nebol práve ten človek, s ktorým ste mali byť.

Prečo sa nedokážete odpútať? Prečo vás udalosti z dávnej minulosti stále ovplyvňujú a prenikajú do vašich súčasných emocionálnych skúseností? Veď ste mali aj iné lásky a rozchody, z ktorých niektoré jednoducho vyšumeli do pozadia. Na tie už takmer nikdy nepomyslíte. Čo teda robí túto situáciu odlišnou?

Odpoveď spočíva v tom, ako spracovávame svoje emócie – v našom style citovej väzby, očakávaniach ohľadom budúcnosti založených na týchto väzbách a v tom, ako sa naše emócie preplietajú s pamäťovým systémom.

Styl citovej väzby a jeho vplyv na spracovanie emócií

Ak sa s pojmom styl citovej väzby stretávate po prvýkrát, môžete sa o ňom dozvedieť viac tu. Kľúčovým bodom je, že ľudia so zabezpečeným štýlom citovej väzby majú veľmi dobré schopnosti regulovať svoje emócie, dokážu oceniť ako pozitívne, tak aj negatívne stránky druhých (jednoducho povedané, nesúdia) a vo všeobecnosti majú pozitívne očakávania ohľadom výsledkov svojich vzťahov. Veria, že láska je vždy dostupná a že okolo nich budú ľudia, ktorí ich podporia.

Keď sú ich vzťahy v poriadku, neprežívajú svoje pozitívne emócie nadmerne. Jednoducho si užívajú krásu okamihu a berú to s nadhľadom. Rovnako keď sa veci zhoršia, nie sú rozrušení negatívnymi emóciami. Pretože veria, že podpora a láska tu vždy budú, neupadajú do presvedčenia, že musia nájsť a spojiť sa s týmto konkrétnym človekom v presne stanovenom čase, inak už nikdy nedostanú šancu na pravú lásku.

Nemajú tendenciu dramatizovať, idealizovať alebo veriť, ž

Ludia s úzkostlivým štýlom citovej väzby

Porovnajme to s tým, ako prežívajú vzťahy ľudia s úzkostlivým štýlom citovej väzby. Ak patríte do tejto skupiny, môžete považovať lásku za vzácny tovar, ktorý je potrebné chrániť a strážiť. Možno veríte, že lásky nie je dosť pre všetkých. Preto častokrát veríte v existenciu jedného jedinečného človeka, s ktorým sa musíte spojiť.

Keď stretávate niekoho, koho považujete za "toho pravého", neustále ste na pozore, aby ste ho neztratili. Sklony k snívaniu a idealizácii vás vedú k vytváraniu fantázií o dokonalé, intenzívne a vášnivé láske. Tieto silné emócie však často striedajú rovnaké hlboké pocity beznádeje (alebo dokonca paniky), keď sa niečo pokazí. A počas celého tohto procesu osoba s týmto štýlom citovej väzby neustále prehodnocuje a opakuje si udalosti v svojej hlave stále dokola.

Pamäť a jej prepojenie s emóciami

A teraz sa dostávame k roli pamäte. Ak prežijete intenzívny emocionálny zážitok, vaša amygdala (kľúčová časť emocionálnej časti mozgu) priradí k tejto spomienke emocionálnu "značku". Keď si neskôr túto spomienku vybavíte, emócie sa automaticky vyvolajú spolu s ňou. Ak sa v budúcnosti objaví podobný emocionálny stav, môže to vytiahnuť spomienky na tento minulý zážitok na povrch.

Čím viac o tejto spomienke premýšľate, tým silnejšie sa stávajú nervové dráhy vo vašom mozgu, čo vedie k procesu nazývanému dlhodobá potenciácia.

Neuzavreté a nejasné vzťahy

Ďalším faktorom je, že straty vzťahov u ľudí s úzkostlivým štýlom citovej väzby sú často pociťované ako neuzavreté a nejasné. Títo ľudia majú tendenciu opakovať si udalosti stále dokola v neúspešnej snahe "pochopiť to" a "zbaviť sa bolesti". Problém je v tom, že tento prístup zvyčajne nefunguje. Výsledkom je, že sa aj v staršom veku chytíte, ako sa nostalgicky vraciate k "stratenej láske".

Ak máte tendenciu neustále prehodnocovať bolestivé spomienky, skúste sa namiesto toho zamerať na budúcnosť a na stratégie, ako vzťahy zlepšovať. Výskumy ukazujú, že riešenia zamerané na budúcnosť znižujú stres a negatívne emócie. Nesnažte sa pochopiť minulosť – to vás neoslobodí.

Ako uzavrieť minulosť a vytvoriť nové perspektívy

Bez ohľadu na váš štýl citovej väzby má každý človek potrebu porozumieť svetu okolo seba. Ak nedokážete pochopiť, prečo vzťah skončil, váš mozog nebude vedieť, kam túto informáciu "uložiť" alebo ako ju zapracovať do svojej mentálnej mapy sveta.

Ak je situácia dosť nejasná, nemáte dosť informácií na to, aby ste vytvorili nové mentálne mapy. Tieto myšlienky a spomienky tak len blúdia a zostávajú aktívne, až kým neprišiel nový vzťah, ktorý vás na chvíľu odvedie. Ale aj vtedy tieto myšlienky len trpezlivo čakajú, až sa opäť ocitnete na osamotenom mieste.

Záver:

Schopnosť odpútať sa od minulých vzťahov je silne ovplyvnená naším štýlom citovej väzby a spôsobom, akým spracovávame emócie. Ľudia s úzkostlivým štýlom citovej väzby prechádzajú opakovaným prehodnocovaním minulých vzťahov, čo vedie k neuzavretým emóciám a nejasnostiam, ktoré sa stávajú ťažko prekonateľnými. Naopak, ľudia s bezpečným štýlom citovej väzby zvyčajne udržujú rovnováhu a hľadajú pozitívne výhľady na budúcnosť, čo im pomáha lepšie sa vyrovnať s minulými stratami. Kľúčom k uzavretiu minulosti a posunu vpred je nájsť rovnováhu medzi pochopením minulosti a zameraním sa na budúcnosť.