Ako detské traumy ovplyvňujú dospelé vzťahy: Ako veľmi nás dokáže ovplyvniť správanie našich rodičov v detstve

Deti, ktoré zažili trauma a dysfunkčné prostredie v domácnosti, často bojujú s tým, aby si osvojili hranice a správanie, ktoré ostatným pripadajú samozrejmé. Počas rastu a vývoja dieťa hľadá u svojich rodičov vzory, ako interagovať so svetom okolo seba. Ak sa rodičia správajú dysfunkčne alebo nezdravo, je pravdepodobné, že dieťa bude napodobňovať tieto nezdravé vzorce správania, a to aj neúmyselne.

Pohľad späť do detstva a dospievania často odhaľuje príčiny správania v dospelosti. Spôsob, akým s nami rodičia zaobchádzali – a ako sa správali k sebe navzájom – formuje náš pohľad na svet a na ostatných ľudí. To následne ovplyvňuje tri základné štruktúry: náš pocit vlastnej hodnoty, spôsob komunikácie a to, ako si vytvárame vzťahy. Ak sa aktívne nesnažíme rozvíjať sebauvedomenie ohľadom svojho správania, zvyčajne opakujeme rovnaké vzorce aj v dospelosti.

10 spôsobov, ako sa detské traumy prejavujú v dospelých vzťahoch

1. Strach z opustenia

Deti, ktoré boli zanedbávané alebo opustené svojimi rodičmi, často aj v dospelosti trpia strachom z opustenia, hoci si to na povrchnej úrovni nemusia uvedomovať. Tento strach sa často prejavuje v každodenných situáciách, napríklad obavou, keď partner ide von sám, alebo neschopnosťou sa upokojiť, keď partner počas hádky opustí miestnosť. Tento strach sa môže tiež prejavovať ako žiarlivosť, alebo v extrémnych prípadoch ako majetnícke správanie.

2. Podráždenosť alebo ľahká podráždenosť

Ak vyrastáme v prostredí, kde sme často kritizovaní, alebo kde vidíme, že sú kritizovaní iní, naučíme sa, že kritika je prirodzený spôsob vyjadrenia nespokojnosti vo vzťahoch. Takisto si osvojíme presvedčenie, že naše nedokonalosti a zvláštnosti sú neznesiteľné, a túto netoleranciu potom projektujeme na svojich partnerov alebo okolie.

3. Potreba veľa priestoru alebo času pre seba

Detstvo strávené v chaotickom alebo nepravidelnom prostredí vytvára vysokú úroveň stresu, ktorá často necháva nervový systém dieťaťa v stave permanentnej pohotovosti. Ako dospelí potom často potrebujeme veľa času o samotě, aby sme zmiernili príznaky úzkosti, nervozity a strachu. Domov, kde máme kontrolu nad svojím prostredím, pôsobí bezpečnejšie a umožňuje nám sa uvoľniť. V extrémnych prípadoch môžu niektorí dospelí dokonca vykazovať príznaky sociálnej úzkosti alebo agorafóbie.

4. Nezdravé rozdelenie finančných a domácich povinností

Niekedy toto správanie zahŕňa neochotu spoliehať sa na partnera kvôli strachu z toho, že budeme na niekom závislí. Inokedy sa môže prejaviť prevzatím všetkej finančnej alebo domácnej zodpovednosti, čo často vedie k tomu, že je človek vo vzťahu využívaný. Opakom môže byť prílišná závislosť na partnerovi, kde sa stávame tým, kto je plne opečovávaný, čo je takisto dôsledok nenaplnených potrieb z detstva.

5. Setrvávanie vo vzťahu, ktorý mal dávno skončiť

Deti, ktoré vyrastali v nestabilnom prostredí – s rodičmi závislými na drogách, s duševným ochorením alebo so závažnými chorobami či stratami – často pociťujú vinu spojenú s ukončením vzťahu, kým sa „nepokúsia zachrániť“ druhého človeka. Setrvávanie vo vzťahu, ktorý pre nás nie je vhodný, môže niekedy pôsobiť bezpečnejšie než byť samo.

6. Neustále hádky alebo vyhýbanie sa konfliktom za každú cenu

Všetky vzťahy zažívajú konflikty, ale deti, ktoré vyrastali v prostredí, kde sa rodičia neustále hádali alebo naopak konflikty úplne ignorovali, často nenaučia zručnosti potrebné na produktívnu a zdravú komunikáciu. To zahŕňa schopnosť zdravé a produktívne zvládať konflikty.

7. Nemožnosť napraviť vzťah po konflikte

Ako už bolo spomenuté, ak sa nenaučíme zdravé zvládať konflikty, tak sa nenaučíme ani, ako napraviť vzťah po nevyhnutných hádkach. Tento problém sa môže prejavovať ako ignorovanie konfliktu, neschopnosť nájsť kompromis alebo tiché zaobchádzanie.

8. Sklon k sériovej monogamii

Tento vzorec správania často vychádza zo strachu z opätovného ublíženia, zo strachu z osamelosti alebo z potreby dokázať, že si zaslúžime lásku a náklonnosť, ktorú sme v detstve nedostali. Každý nový partner prináša nové nádeje na potvrdenie, že si zaslúžime lásku a partnerský vzťah, ktorý nám chýbal.

9. Obavy z usadenia alebo úplné vyhýbanie sa vzťahom

Tento vzorec je dôsledkom rodičov, ktorí boli nespolehliví alebo nás opustili, čo v nás zanechalo nedôveru voči tým, ktorí tvrdia, že o nás pečujú. Ak sa bojíme, že nám ostatní ublížia rovnako ako naši rodičia, môže sa vyhýbanie sa vážnym vzťahom javiť ako bezpečnejšia voľba, pretože nám umožňuje ukončiť vzťah kedykoľvek je to potrebné.

10. Snahy zmeniť partnera

Táto reakcia na trauma vychádza z presvedčenia, že musíme urobiť maximum s tým, čo máme, alebo zo strachu, že nemôžeme nájsť niekoho lepšieho. Deti nemajú moc zmeniť, kto ich rodičia sú, a tak sa naučia, že musia pracovať s tým, čo je k dispozícii. Ako dospelí si tento vzorec prenášame do vzťahov, čo nás vedie k tomu, že chceme zmeniť svojho partnera, aby sme si upokojili vlastné obavy zo vzťahov.

Je možné tieto vzorce zmeniť?

Sebareflexia je základným krokom akéhokoľvek rastu, ale terapia môže tento proces podporiť tým, že vás učí zodpovednosti a pomáha zvládať pocity, ktoré sa pri tejto ceste objavujú. Mnohí ľudia nachádzajú podporu aj inými spôsobmi, ako je písanie denníkov, podporné skupiny, spiritualita alebo iné formy sebareflexie. Práca na odbúravaní dysfunkčných vzorcov správania je zásadná pre medziľudský rast. S dostatočnou trpezlivosťou a podporou je možné vytvoriť zdravšie a naplnené vzťahy.